Súčasná scéna fitnesu  je definovaná  prevažne prítomnosťou   „napumpovaných“   kulturistov s  hrčami  svalov,  drahými  strojmi  na  cvičenie a  steroidmi.

 

Vždy to tak nebývalo.

 

Boli časy, keď muži trénovali a boli nadľudsky silní, hoci nevyužívali nič, iba svoju vlastnú telesnú hmotnosť. Nijaké  činky, nijaké stroje, nijaké podporné doplnky, nič.

 

Ak sa chcete dozvedieť  viac o skutočnej starej škole  umenia sily, čítajte  ďalej...

Vstúpte do prakticky ktorejkoľvek posilňovne na svete  a nájdete tam množstvo

„napumpovaných“ užívateľov steroidov, ktorí si myslia, že sú „silní“ chlapi, pretože majú 46 centimetrov okolo bicepsu, dokážu na lavičke vytlačiť ťažkú váhu

a vyzerajú úžasne v tielku alebo obtiahnutom tričku.

 

Ale koľkí z nich sú skutočne mocní?

 

• Koľkí z nich majú ozajstnú atletickú silu, ktorú môžu využívať?

 

• Koľkí z nich by mohli na zemi urobiť dvadsať dokonalých kľukov na jednej ruke?

 

• Koľkí z nich majú natoľko pevné, pružné a zdravé chrbtice, že sa môžu prehnúť dozadu a dotknúť sa zeme?

 

• Koľkí majú dostatočne silné kolená a boky, aby dokázali urobiť hlboký drep a zno- va z neho vstať – na jednej nohe?

 

• Koľkí z nich sa môžu chytiť za tyč nad hlavou a urobiť hladký zhyb na jednej

ruke? 

 

Odpoveď znie: Takmer nikto.

 

V dnešných posilňovniach nenájdete takmer nikoho, kto by dokázal urobiť tieto jednoduché cviky s využitím vlastnej hmotnosti. Napriek tomu médiá sledujú tých nafúknutých pozérov, ktorí vzpierajú v bežných fitcentrách a sú pre modernú verejnosť synonymom sily a zdravia.

 

Typ kulturistu sa stal akceptovaným status quo a konečným cieľom trénovania. Mne to pripadá totálne na hlavu. Čo na tom záleží, akú váhu údajne dokážete vytlačiť na lavičke alebo na špeciálnom stroji? Ako môže byť niekto  považovaný za „silného“, ak nedokáže používať svoje vlastné telo a robiť pohyby, ktoré sú prirodzené a určené prírodou?

Dnešný bežný, od  fitnesu  závislý  človek sa zaujíma iba o vzhľad, nie o to, čo dokáže. O svaly, nie o ich využitie. Takíto muži môžu mať veľké, umelo napumpované končatiny, ale ten  objem je len svalová hmota, majú slabé šľachy a kĺby. Požiadajte priemerného svalovca, aby urobil hlboký drep na jednej nohe – zadkom až k podlahe – a jeho kolenné šľachy sa pravdepodobne roztrhnú. Väčšina týchto kulturistov nedokáže využiť svoju silu koordinovaným spôsobom; keby ste ich požiadali, aby chodili na rukách, spadli by rovno na tvár.

 

Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, keď vidím súčasnú generáciu, oklamanú, aby dávala celé majetky za predražené členstvá vo fitnes kluboch a za činky a iné telocvičné náradie v nádeji, že budú silní a mocní. Chce sa mi smiať, pretože obdivujem ten samotný trik a to, čím je – perfektný podvod. Fitnesový priemysel oklamal celý svet tým, že sa nedá existovať bez celého toho vybavenia; vybavenia, ktoré potom predáva značky alebo sa prenajíma za premrštené ceny (v prípade členstva vo fitnes kluboch). A chce sa mi plakať, pretože je to tragédia; priemerný moderný trénujúci – ktorý nie je na steroidoch – získava ročne len veľmi malý objem hmoty, a ešte menej rozvíja svoje pohybové schopnosti.

 

Aby ste sa stali maximálne silní, nepotrebujete činky ani kladky, ani prešpekulované stroje a iné nezmysly, o ktorých vás presviedčajú reklamy a celý priemysel, že sa bez nich nezaobídete. Môžete získať herkulovskú silu – pravé svaly a vitalitu – a nepotrebujete k tomu vôbec nijaké vybavenie. Ale aby ste sa k tejto sile dostali – k sile svojho vlastného tela – musíte vedieť ako. Potrebujete správnu metódu, umenie.

 

Takáto metóda skutočne jestvuje. Je založená na tradičných, starodávnych spôsoboch tréningu, na technikách, ktoré sú staré ako samotné trénovanie. Táto metóda sa vyvíjala po celé stáročia spôsobom  pokus –a -omyl a nespočetnekrát sa osvedčila ako najlepšia v schopnosti transformovať krehkých mužov na oceľovo pevných bojovníkov. Touto metódou sú progresívne prostné cvičenia - umenie  využívať ľudské telo na maximum pri jeho vlastnom rozvoji. Prostné cviky sa dnes vnímajú ako metóda aerobiku, kruhového tréningu alebo vytrvalostnej sily. Neberú sa vážne. Ale v minulosti – pred druhou polovicou dvadsiateho storočia – všetci najsilnejší svetoví športovci získavali gro svojej sily prostredníctvom postupného zvyšovania záťaže prostných cvikov – takže boli silnejší a silnejší, deň za dňom, týždeň čo týždeň, rok čo rok.